Návrat

     Sadla za stôl a začala písať. Avšak, napísala len pár riadkov a pero jej svojvoľne vypadlo z ruky. Nedopísala ani posledné písmeno slova. Pero sa skotúľalo zo stola a zablúdilo pod svetlý vlnený koberec. A ona? Vložila hlavu do podopretých rúk, ktoré mala opreté lakťami o stôl, a rozplakala sa. Slzy jej stekali po lícach, na papier a rozmazávali slová, ktoré stihla napísať. Plakala toľko, až zaspala. Neplakala šťastím, ale smútkom, ktorý v nej zanechal on. Uvedomila si, že stratila šťastie a radosť, spolu s ním.
     Ráno sa prebudila vo svojich snehovo bielych perinách. Zobudili ju teplé lúče slnka a ona si uvedomila, že to všetko bol len sen. Obliekla si župan a zbehla dolu schodmi. Sedel tam. Sedel tam on a so šálkou horúcej kávy hľadel von oknom. Silno ho objala a on jej vtlačil bozk na čelo. Presne tak, ako to milovala.