pondelok 12. októbra 2015

Stretnutie premenené v lásku 2

"Beth!" Skríkla som, len čo som nastúpila do auta. Beth bola moja spolužiačka zo strednej a občas nám robila odvoz na akcie či párty. V podstate sme sa tak nejak striedali. Raz ona, raz ja a sem tam už aj Ingrid. 
"Čo sa deje?!" Čudovala sa mojej preplašenej a zároveň skvelej nálade. 
Upravila som si krátke džínsy a odviazala košeľu z bokov: "Vieš kto dnes ide? Kto ide s nami a koho berieme?" 
Beth sa zamyslela, no namiesto toho, aby sa zaujímala ďalej, tak mi pochválila novú kabelku a naštartovala. Letmo som jej odpovedala, že som si ju priviezla z dovolenky, a natiahla som na seba bezpečnostný pás. 
"Haloooo!" Po chvíli som znervóznela.
"Áááno, koho berieme?" Takmer zvrieskla, keď videla, že s tým opäť dobiedzam. 
"Vyzdvihneme cestou Kayla. Volal mi Dave, že oni tam už sú a máme sa staviť po Kayla. Kayl! Vieš kto to je, že?!" Naliehala som.
"Neviem. Odkiaľ by som mala?" 
Hodila som na ňu zvodný pohľad, zatiaľ čo ona vychádzala z parkoviska pred mojim panelákom: "Kayl! Kamaráti sa s našimi chalanmi, tiež ho nepoznám osobne, ale našla som ho minule na instagrame. Vlastne som na neho len tak nejak náhodou narazila. Celkom feško!" Rozplývala som sa, a zároveň hľadala jednu jeho schopnú fotku na nete: "Ahaaa, tu je! Poznáš?" Natešená som jej ukazovala fotku, kým ona už brázdila ulice nášho malého mestečka. 
"Neviem kto to je.Fakt nie." Odvrkla a sústredila sa ďalej na ubiehajúcu cestu. 
Sklopila som teda uši a len jej vysvetlila, kde má odbočiť a zastať. Kayl už medzi tým volal, že čaká.
"Aha, tamto je." Vyhŕkla som pri pohľade na jeho siluetu. Slabé pouličné osvetlenie mi totiž nedovolilo sa zbližšia pozrieť. V tme sa črtal len on ako chlapec v mikine s batohom na pleciach. 
"Ahojteee." Naplnil auto optimizmom len čo doň nastúpil. 
"Ahoj," odpovedali sme s Beth súhlasne.
"My sa asi nepoznáme, ja som Kayl," mukol.
"Ja som Niki a toto je Beth," chopila som sa šance, len čo som dostala príležitosť. Otočila som sa z miesta spolujazdca mierne dozadu a venovala mu jeden pekný úsmev. 
"Waaaaw, ten vyzerá dobre," pomyslela som si, no a keby bolo vidnejšie, isto by mi bolo vidieť aj jemnú červeň v lícach. 
Po náhlom obrátení späť som si popravila tielko, pretože mi z neho nepekne vyčnieval kúsok tmavej podprsenky. Dala som hlasnejšie hudbu a pokračovali sme v ceste.
"Beth, teraz ideme po Ingrid. Bude čakať na zastávke."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára