Večer prebehol ako mal. Patrične sme si zatancovali a oslávili narodeniny Dava. Všetci sme sa zabávali avšak Kayl mi nevenoval kúsok pozornosti. Dokonca som mala pocit, že som mu nesympatická. Jediný raz, čo sa na mňa usmial a opäť odvrátil pohľad.
Beth nás, dámsku pospolitosť, krátko po jednej, aj keď s neochotou, nasadila do auta a smerovala domov. Dave mi ešte počas cesty stihol zavolať a pýtal sa, či to nestočíme a neprespíme tam na dome. My sme však hrdo odmietli a už o pol tretej sme ležali doma vo vlastných posteliach.
Len čo som sa prebudila a zablúdila na internet, našla som si správu nečakanú správu. Od Kayla. Srdce mi bilo a div som sa od údivu nezgúľala z postele. Správu tvorilo zopár krátkych viet a fotka z prebdenej noci. Slová som doslova hltala. Smiala som sa, pretože na nej ležal jeden z nich, v skrčenej polohe uvelebený kdesi v hale v kresle pre dvoch. Vyzeralo to fakt nezvyklo. Napísala som zopár vysmiatych smajlíkov a začala konverzáciu: "Dobré ráno aj Tebe. Ako vidím bola to dobrá noc, dokedy ste ostali tancovať? Alebo ste išli hneď za nami a ..." Bola som ešte neustále šokovaná z toho, že napísal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára