"Ja nehovorím, že by mi už nechýbal, ale..." nedokončila som: "Ale?" Pýtala sa Lesie, zatiaľ čo sa snažila opatrne naťahovať na nohy samodržky. Večne ich potrhala, len čo sa ich snažila obliecť. Nebola by veľmi rada, keby sa to stalo i dnes a preto si dávala už pri navliekaní obrovský pozor. Chcela dnes predsa vyzerať krásne a bezchybne. Kto by však nechcel? Svadba je predsa, aspoň v poriadnych vzťahoch, len raz za život.
"Dobre, tak trochu mi chýba." Dokončila som a schovala červený rúž do kabelky. Oprela som sa oboma rukami o umývadlo a zapozerala sa do zrkadla. V pozadí som zazrela Lesie v bielej čipkovanej podprsenke. Bola krásna! Pomyslela som si, aká bude nádherná, ked si navlečie ešte tie snehovo biele šaty. Zadívala som sa na seba. Na chvíľu som sa zamyslela, či raz nájdem šťastie aj ja. Lesie ho už totiž našla.
Obzerala som si nakechlené oči. Boli pekné, pre mňa až prehnane namaľované, ale dnes bola na to príležitosť. Po iné dni som si na ne stihla naniesť len špirálu. Pri toľkom zhone. Vlasy sa mi páčili. Moje, bežne neposlušné gaštanové drôtiky, boli upravené, vyčesané dohora a jednoducho povypínané. "Pomôžeš mi prosím?" Otriasla som sa, zhrabla kabelku a zamierila k skrini, na ktorej viseli jej šaty. Kabelku som si položila na stôl a cestou k skrini som sa pozerala do zrkadla, ktoré bolo po celej stene. Uvedomila som si, že konečne sa mi podarilo schudnúť do takej podoby, po akej som túžila.
Červené koktailové šaty boli presne také, aké som si ich predstavovala. Nádherné! Pristali mi. Dlhé štíhle nohy mi zdobili špicaté lodičky. Ich zlatá farba dýchala noblesou. Neboli drahé, ale za to veľmi pohodlné. Pre moje čerstvo opálené nohy ako stvorené! Nebola som namyslená, no dnes som si mohla povedať, že budem po celý večer pekná. Možno, že sa na mňa pozrie aj nejaké oko nezadaného cudzinca, pomyslela som si.
Zvesila som šaty a podišla k Lesie. Jemná látka vpadla na jej drobné krivky...
"Dobre, tak trochu mi chýba." Dokončila som a schovala červený rúž do kabelky. Oprela som sa oboma rukami o umývadlo a zapozerala sa do zrkadla. V pozadí som zazrela Lesie v bielej čipkovanej podprsenke. Bola krásna! Pomyslela som si, aká bude nádherná, ked si navlečie ešte tie snehovo biele šaty. Zadívala som sa na seba. Na chvíľu som sa zamyslela, či raz nájdem šťastie aj ja. Lesie ho už totiž našla.
Obzerala som si nakechlené oči. Boli pekné, pre mňa až prehnane namaľované, ale dnes bola na to príležitosť. Po iné dni som si na ne stihla naniesť len špirálu. Pri toľkom zhone. Vlasy sa mi páčili. Moje, bežne neposlušné gaštanové drôtiky, boli upravené, vyčesané dohora a jednoducho povypínané. "Pomôžeš mi prosím?" Otriasla som sa, zhrabla kabelku a zamierila k skrini, na ktorej viseli jej šaty. Kabelku som si položila na stôl a cestou k skrini som sa pozerala do zrkadla, ktoré bolo po celej stene. Uvedomila som si, že konečne sa mi podarilo schudnúť do takej podoby, po akej som túžila.
Červené koktailové šaty boli presne také, aké som si ich predstavovala. Nádherné! Pristali mi. Dlhé štíhle nohy mi zdobili špicaté lodičky. Ich zlatá farba dýchala noblesou. Neboli drahé, ale za to veľmi pohodlné. Pre moje čerstvo opálené nohy ako stvorené! Nebola som namyslená, no dnes som si mohla povedať, že budem po celý večer pekná. Možno, že sa na mňa pozrie aj nejaké oko nezadaného cudzinca, pomyslela som si.
Zvesila som šaty a podišla k Lesie. Jemná látka vpadla na jej drobné krivky...
