Sú dni, ktoré vnímam, ako obracanie strany v knihe. Akoby sa z pochmúrnych dní stávali pozitívne, dni plné relaxu, pohody, no hlavne šťastia...
Pozastavila som sa a prehodnotila hodnoty. Čo je dobre, čo je zle? Celé mesiace sa ma snažili ľudia vrátiť na cestu, ktorou som kráčala doposiaľ. Mne sa však zdalo vskutku normálne to, čo robím a ako žijem. Preto som ich odmietala. Zdalo sa mi to predsa úplne rovnaké ako aj "pred tým." No, dnes už viem, že to tak nebolo! Bola som iná. Akoby som žila v koži niekoho celkom iného. Ako som však na to prišla? Úsmev. Ten jediný pohyb úst, bolo to, čo sa z mojej tváre vytrácalo. Pri pohľade do zrkadla som denne pozerala do smutných očí. Žila som, ale keď si to tak spätne vezmem, tak ani nie. Akoby som žila len ten iný život. Život, ktorý nepoznám a nechcem spoznať. Avšak, vďaka ľuďom, ktorým na mne záleží, som späť, a taká, akou som kedysi bola.
