Poniektorí ľudia naokolo naberali ďalší dych pre sobotnú párty, zatiaľ čo iní ho už celkom strácali. My sme však zapínali zipsy na bundách, nahadzovali mikiny, zaťahovali šnúrky na Vansoch a brali do rúk dosky. S úsmevom sme sa vrhli do temnej noci. Nechávali za sebou svetlá a pridávali na rýchlosti.
Hrnuli sme sa tmavými ulicami, hľadali tie najlepšie trasy pre naše kolesá, aby sme aspoň málo šetrili ložiská. Sem tam zlý chodník. Vlasy viali vo vetrom šľahajúcom chladnom vánku. Postupne opadol chlad a bundu som jemne odopla.
Jesennú nudnú noc vystriedal opäť nevšedný zážitok. Blázni vezúci sa po cestách hlavných ťahov ovládli mesto zloby. V klube hlásali, že bude vraj dobrá párty. Vraj. Opovrhnutím by som to nenazvala, len sme zaberali nohami pre niečo dobrodružnejšie. Dnes.
Prebehli sme celé mesto až sme zakotvili v útulnej kaviarni. On sa zohrial teplým nápojom, no v nás ešte stále pulzovala teplota hodná leta. Oddych na pohodlných kreslách nezaškodil. Tmavá noc sa pred očami nás menila na chladnejšie ráno. Hmla sa držala len pri členkoch. Rozrážali sme ju na skejtoch a longu ďalej. Ešte pár fotiek zaplnilo náš telefón spotmi o nočnej jazde. Vánok opäť nabral na intenzite a naťahoval kapucňu na hlavu. Horúce kolesá sa točili a naberali ďalší dych. Pozreli sme na nebo. Samé hviezdy. Len my a jagajúce sa žiary nad hlavami.
Brnilo mi v nohách, no vedela som, že zas mám o zážitok viac s tými, na ktorých mi záleží. O chvíľu som už zaspávala s pocitom, že z toľkého rozrušenia nezaspím. A predsa.
