Myšlienka bez ceny

     Pozeranie z okna vlaku. Myšlienky. Otázky. Slza. Zlosť. Prečo. Zahadzovanie myšlienok, ktoré aj tak ani nemajú význam. Opätovné vracanie sa. Bez pochopenia. Všetko bez odpovede. Niekto si ju vážil. Každý jeden pohľad. Správu. Tento nie. Posunulo ju to. Vzalo to však čas, Koľko ich bolo? Koľko okrem nej. Za ten čas. Vlastne, v tom čase. Načo cesta nikam. Úsmev, ktorý mohol vtedy patriť niekomu inému. Zrada. 

     Odvšadiaľ sa na ňu tlačili slová. Otázky. Neustále, pri pomyslení na to všetko, sa snažila tieto myšlienky zahodiť. No ony prišili, zas. Vracali sa. Asi ešte predsa neprešiel ten čas vysporiadania. Aj keď bola šťastná, vracala sa k nim, keď bývala sama. Pozastavovala sa nad tým, ako mohol. Ako všetko mohol niekto tak zahrať s tvárou herca, a zahrať sa tak aj s ňou. Dušou, čo by blížiť nechcela. A čo bolo pri tomto pomyslení horšie? Že on to dobre vedel, aká je. Zneužil to. Bolesť, ktorú preciťovala si uvedomovala. Skrz neho možno stratila niečo iné. No aj tak, aspoň našla samú seba. Naučila sa lepšie si rozumieť. Hanba. On sa neštítil ani dnes do jej očí usmiať a pokojne  v nich zostať. Ona ním už nie pekne pohŕdala, ale čo. Má, čo si zaslúžil. A viac už nechce, aby patril čo i len do jednej myšlienky v budúcnosti. 

     Dookola počúvala tie slová. Dá sa v nich počuť, keďže chvíľu tvorila jeho dni. No, ako postupne zisťuje, tak len v jej živote. V jeho sama nebola. Neustále nechápe, načo hľadal vôbec význam v spoločnom výlete, ktorý bol tiež len zbytkom v čase. Všetko to je na pomyslenie s kyslým ksichtom, ako keď niekto jedáva citrón s pomyslením na to, že pomocou neho schudne. Nemožné. Hej, také nemysliteľné je aj to, že sa dokáže ešte na neho pozrieť a utrúsiť peknú vetu na jeho adresu. 

Ďakujem - áno aj Tebe.

     Sú dni, keď nám je zle. Takmer najhoršie. Myslíme si, že je to stav, keď horšie už byť ani nemôže. Ale áno, môže. Môže nás opustiť priateľ/ka, do toho sa zomelie ešte zopár ďalších vecí a vtedy myslíme, že je najhoršie. Áno. Bol to môj aktuálny stav, kedy som si myslela, že bude už len zle. Človek má vtedy pocit, akoby sa strácal niekde v dave. Kladie si otázku, ako ďalej? Kde začať a opäť budovať? A či sa to vôbec ešte oplatí. Je rozhádzaný. Pád, z ktorého sa treba spamätať. Možno ostať istú chvíľu niekde a počkať. Počkať na okamih, keď znova príde chvíľa, kedy bude plný síl. A taká chvíľa príde. 

     Popremýšľaš nad skutočnosťami a nenájdeš už len to zlo. Vezmeš to všetko z inej strany. Zistíš, že vlastne Ti to aj niečo dalo, nie len vzalo. Áno, možno si stratil/a kamaráta/ku, priateľa/ku, ale obzri sa. Máš tu zvyšok ľudí, ktorých je toľko, že si môžeš vybrať. Ľudia, ktorí aj napriek udalostiam veria v Teba. Ľudí, ktorí sa dokážu s Tebou smiať a zažívať pekné dni. V podstate, ten pád pre niečo naozaj bol. Možno, aby si pochopil/a to, že nemôžeš triediť. Ani ľudí, ani dni - skrátka nič. Mal/a by si sa venovať každému kúsku čo miluješ. Takže, ak si taký pád zažil/a prináša to príležitosť. Makať- na - sebe! Na svojom vnútre, aby bolo ešte lepšie. Vzdelávať sa, čítať, kresliť, spoznávať, cvičiť, behať, pracovať... Skrátka robiť všetko to, čo Ťa baví. A nie osamote, ale s ľuďmi, ktorým skutočne na Tebe záleží. Nie s takými, čo Ťa  spočiatku len bombardujú prázdnymi rečami, ako veľmi im na Tebe záleží, no prejde týždeň, mesiac a je to celkom inak. Nezabúdaj ani na takých, váž si ich, no mierne sa im vyhýbaj. Užívaj si pohľady, ktoré na Teba hádžu a ďakuj im. Pozdrav ich s úsmevom, no nepristavuj sa. Už nie, aj keď ich máš v láske. Oni mali iné priority, a Teba dali za ne. Bol/a si niekde dole (aj keď je to spočiatku ťažké uznať to.) Ťahali Ťa za nos. Vedel/a, ako sa cítiš, a vedel/a ako s Tebou manipulovať. A možno to robil/a už niekedy predtým niekomu inému. Hral/a hru a hral/a ju veľmi dobre. Určite si z časti zlyhal/a aj Ty, no už je to za Tebou. Pouč sa. Nenechaj sa zničiť. Uvedom si hodnotu ľudí, ktorí sú pri Tebe. 

     Ľudia prichádzajú, ale aj odchádzajú, aby mohol prísť niekto nový. Preto si pád uži, neplač, nelež na zemi príliš dlho. Raduj sa! Lebo to, že si padol Ťa naučilo mať slobodný život s radosťou. Len to Ťa naučilo pochopiť ako to v skutočnosti je. Že samozrejme, že život nedáva len samé ruže, no časom príde niekto, kto Ti ich nosiť bude. Kto z Tvojich dní urobí niečo výnimočné. Možno je už tu, a preto si váž každého navôkol. Lebo nikdy nevieš, či ten ktorého by si nenávidel nebude Tvojim budúcim blízkym, na ktorého nedáš dopustiť. Nič z toho by si bez pádu nepochopil/a.

Ak to čítaš práve Ty, ktorý/á si mi k pádu dopomohol/a, ja Ti ďakujem. Nedovolím si povedať, že by som Ťa za to nenávidela. Mám Ťa rada. Tvoril/a si predsa časť môjho života, kedysi a preto Ti ďakujem, lebo vďaka Tebe som totiž našla seba. Naučil/a si ma, ako sa viac venovať sebe, kamarátom a nie len dvom, trom priateľom navôkol. Ďakujem a želám Ti, aby si našiel/a svoj vnútorný pokoj aj Ty. Veď možno sa ešte niekedy v budúcnosti stretneme, vtedy mi budeš môcť povedať viac.   

Bežnosť

Posledné dni. Bohaté priateľstvá. Pocit úspechu. Bezsenné noci. Alebo zvláštne sny. Hĺbavé myšlienky. Občas žiadna pointa. Radosť z každého dňa. Maličkosti. Rozhovory cestujúcich vlakom. Otázka. Dookola tá istá. Stále to bolo to isté. Intuícia? Áno, alebo aj nie. Niečo tu asi byť malo, no nebolo. Nejaký pocit, čo mal vyplniť to ticho. Asi. Teda, zdalo sa. Dennodenná rutina. Ale, och. Fakt? Prežívanie toho všetkého. Osamote? Nie. Priateľstvá boli predsa silné. Teda, ako ktoré. Väčšina. Pocity. Nevedomie. 

Pri prebúdzaní? Spočiatku. Neskôr nie. Na oblohe svietili predsa hviezdy. Pri zaspávaní. Vložené slová do modlitby. Čakanie. Dni? Fresh. Teda, v celku. Inokedy aj nie. Každodenná, v úvodzovkách, povinnosť. Štartovanie organizmu nesladeným čajom. Ovocie. Stačí. Príprava. Následné dni. Príliš sladké. Horké? Neboli. V každom sa dalo niečo nájsť. Hľadanie odpovede. Nájdenie? Takmer všetkých. Únava? Občas trápila. Aj tak, pre niečo tu bola. Pre tie dni. Skvelé. Naplnené. Nenudné. Vyplnené. Prinášali to čaro. Obava z niečoho, čo neprichádzalo. Podpora. Zbavenie sa nečistoty. Radosť. Úsmev. Na druhej strane, pocit nedostatku. Bez objatia. Niečoho. Slza. Dve slzy. Niekoľko dôvodov. No ani jeden. Vôňa perín. Sviečka. Čaj s nádychom lásky. Sen. Repete. Zážitok. Moc. Darovať. Snaha patriť.