Dočítala
posledné slovo, pretočila stranu a založila ju záložkou. Knihu starostlivo
vložila do tašky a zatiahla zips. Skontrolovala čas na telefóne, no
nedokázala si ho zapamätať. Motýle v bruchu jej preletovali zo strany na
stranu. Vystúpila z autobusu, no ešte stále si nevedela vysvetliť to silno
tlčúce srdce. Bilo tak, ako ešte nikdy pred tým. Ako nikdy pred tým, keď sa
s ním mala stretnúť. Kráčala po ulici. Obyčajne chodila rýchlou chôdzou,
ale dnes kráčala celkom nadrobno. Pomaly, z nohy na nohu. Každý jeden krok
si snažila zapamätať. Slnko jej pálilo na čierne džínsy, no ona teraz vnímala
čosi celkom iné. V každom výklade sa obzerala. Prešla cez prechod
a zamierila na miesto. Už bola tak blízko. Popravila si vlasy
a snažila sa vnútri skľudniť.
Okuliare
si založila do vlasov a usmiala sa. Nahodila priateľský pohľad
a jemne pozdravila. Srdce bilo a takmer praskalo radosťou. Radosťou,
že ho môže opäť, po tak dlhej dobe, vidieť. Neustále sa usmievala. On ju
privítal prezývkou, akú jej kedysi daroval. Sedeli pri stole, boli kúsok od
seba. Zrazu všetok strach opadol. Sedela uvoľnene a hľadela na jeho čistú
tvár. Pohľadom preletovala zo strany na stranu, pretože dnes sa chcela ešte
priamym pohľadom vyhýbať. Prečo? Pre istotu. Postupne skúmala jeho tvár. Zdala
sa jej akási iná, pozmenená. Úsmev a pohľad však ostali rovnaké. Vyzeral
tak spokojne. Sedel pri nej, a občas odbehol. Väčšinu času sedel pokojne,
sem tam mu zablúdili prsty na svetlé džínsy do diery na kolene. Možno
nervozita, možno sila zvyku. Ona neustále žmolila koniec svojho vršku. Inak
však vládol kľud a príjemná atmosféra. Bolo to stretnutie, na ktorom si
potrebovali toho mnoho povedať. Obaja sa totiž, tak trochu, za ten čas zmenili.
Ona mu porozprávala o svojich perličkách, posťažovala sa, pretože v ňom
videla, ako vždy, dôveru. On si priznal zopár chýb a poučil sa z nich.
No čo bolo nesmierne dôležité, obaja sa usmievali a sem tam si aj na niečo zaspomínali. To kvôli pokoju, ktorý medzi
nimi vládol. Jemu občas zostal pohľad visieť na jej tvári, no ona si to snažila
nevšímať. Vedela, že ju má rád a tak isto mala rada aj ona jeho. Kedysi
jej predsa záležalo na tom, aby bol v budúcnosti dobrým mužom. A to sa
pomaly, ale isto, stávalo skutočnosťou. Pravdepodobne, už našli sami seba. On
určite. Poučil sa totiž z minulosti a ona taktiež. Na konci sa
objali. Silno. Presne tak, ako vždy - kedysi...
