Sú dni, kedy bezmyšlienkovite behám zo strany na stranu vo svojej izbe alebo dokonca blúdim po izbách bytu. Ostalo prázdno. Nieto nájsť slova pre hnev, ktorý spôsobilo dlhoročné priateľstvo. Zrazu sa v malom okamihu zjavilo slnko, predierajúce lúče pomedzi okenné žalúzie. Prechádzalo ostro cez záves až vniklo medzi štyri steny. Presvietilo miestnosť. Vzalo sa tu tak nečakane, nepatrne. Rozozvučali sa struny a kvet vnútra začína dvíhať skormútenú hlavu priamo k nebesám. Jasá. Znova prichádza život. Iný, no čiastočne napĺňa jej vnútro radosťou. Chémia priateľstva zapracovala, zabúda na minulosť, pretože dôležité je to tajomno, ktoré začína byť postupne objavované. Nevädno, prečo je práve tu posilnená dôvera, no s ňou prichádza aj neustála podpora či vyčarenie úsmevu. Vďačnosť. Všetko to lemujú hviezdy, ktoré sú povznesené na sny, strážiace tmavú noc. Na mnohom záleží. Podobné záujmy, radosti, názory... Prichádza odovzdané nespočetné množstvo slov až nastane priamy pohľad, do očí.
