Colette vybehla von z parketu plného zvŕtajúcich sa mladých tiel. Rýchlym krokom cupitala smerom k mestu. V hlave jej výrilo mnoho myšlienok. Bola smutná. O chvíľu počula kroky, uvedomila si, že to bude on, no neobzerala sa. Cítila sa tak rozrušená. Pridala do kroku a namierila si to na námestie. Bola ako bez duše a v tichu si všetko vyčítala.
"Colette!" zakričal za ňou, no ona ešte väčšmi pridala do kroku. V tom si spomenula na jej krásne, nedávno prežité, narodeniny. Prišiel v košeli a saku s červenou, silne voňavou, ružou. Zastala. Obrátila sa tvárou k nemu a sledovala jeho kroky. Cítila sa tak slabá. Spustila ramená, podišiel k nej a objal ju. Chytil ju okolo pliec, zatiaľ čo sa ona k nemu nahla.
"Poď, sadneme si." Dodal a ukázal na lavičku neďaleko fontány. Colette však ostala stáť so sklonenou hlavou k prsiam a dôverne ho hladila po rukách.
"Sadni si Colette," prosil, keď jej zbadal v očiach malé kamienky. Akoby na rozkaz, v jemných žltých letných šatoch s veľkou sukňou, teda vkĺzla tesne vedľa neho. Vystrela pred seba dlhé nohy a obzerala si neposlušné biele tenisky. I keď sa k šatám vôbec nehodili, bolo jej v nich dobre, no najmä sa v nich perfektne tancovalo!
"Neplač prosím." Dodal, keď videl ako sa jej slzy gúľajú po lícach.
Jemne zdvihla hlavu: "Prečo som Ťa nemohla stretnúť skôr?" Vyhŕklo z nej pri pohľade do jeho očí. Následne privrela oči a ovinula sa mu okolo pása: "Chápeš? Je neskoro!" Šepla. Sama týmto slovám veriť nechcela, no bolo tomu tak. Vyčítala si aká bola, čo všetko zvažovala, až kým nebolo neskoro...Celá sa chvela. Pocítila ako sa zachvel aj on. Pobozkali sa. Venovali si prvé skutočné dotyky a bozky. Škrabkala ho po predlaktí.
Na holé plecia jej klepkali kvapky dažďa. Jemný, letný dáždik sa jej vpíjal do vlasov, no oni sa to snažili ignorovať. Vstali, podal jej ruku a čakal, kým mu vloží do nej tú svoju. Pomaly kráčali k centru tanca. Sem tam sa cestou na seba pozreli a usmiali sa. Šli však celkom potichu.
Vošli do vnútra, ukázali pásky na zápästiach a predrali sa na parket. Spoločne si zatancovali na nespočetné množstvo piesní, pretancovali noc.
-> Bol to chlapec z fotografie. Chlapec, ktorý bol jej snom a ona ho po čase predsa len spoznala. Zaľúbili sa. Netrvalo to však dlho, rýchlo sa stali odcudzenými. Už neboli pre seba výnimočným/výnimočnou...stali sa akýmisi obyčajnými.
