Posledný deň roka - deň sumárov. Ľudia začínajú hodnotiť, rekapitulovať - pomaly ale isto, zachádzajúci rok. Keď to v hlave všetko ako tak utriedia, chystajú si nové predsavzatia i úlohy, ktoré by opäť mohli a predovšetkým mali ďalší rok splniť. Avšak, zastavme sa. Aspoň na chvíľu postojme na mieste a zamyslime sa. Je to skutočne tak, že všetky tie predsavzatia sa aj plnia? Aj keď zo začiatku dostávajú tak hlboký význam, no častokrát nič z toho. Popravde, ja sa na niečo také ani nechystám. Nikdy. Nezvyknem si v mysli písať riadky plné slov, ktoré by som mala na konci roka označiť za "vybavené." Vždy žijem to, čo dni prinesú a z každého jedného sa osobitne teším. Robím to, čo chcem a nesnažím sa energiu venovať premýšľaniu, čo musím lebo som si to tak stanovila.
Včera, keď som cestovala vlakom trasu Vrútky - Tatry, sa mi naskytol jeden obraz. Mám pocit, že práve sem celkom pasuje. Poviem vám, že aj keby som sa chcela veľmi veľmi ponáhľať, vždy príde tá pomyselná stopka, čo mi ukáže smer. (Zastavenie sa, aby som si užívala aj tie spontánne okamihy.) - Vlak ostal stáť tesne pred poslednou zastávkou po dobu celých sto minút! Priznám, vo vlaku zavládol mierny chaos. Ľudia pobehovali po uličkách a nazerali do kupé. Spočiatku som si bola vedomá, že budeme čakať len pár minút, no postupne sa napätie stupňovalo. Minúty sa násobili až to nabralo ten sto minútový spád. Keď si však uvedomíte, že všetko má svoj čas a zmysel, strach pominie. Jednoducho treba brať do úvahy aj to, že občas malá zmena plánu je predsa len k dobru.
Podobne to je aj v tom ponímaní - k roku. Často sú spontánne okamihy vzácnejšie ako to všetko plánované a preto by som zhodnotila svoj rok na výbornú. Stretli ma ponaučenia, sklamania ale naopak aj dobro, čomu sa skutočne teším. A čo by som chcela do ďalšieho roka? Keby som si mala priať niečo do toho Nového, dopriala by som si nájsť správnu cestu na všetky rozhodnutia. Aj keď si už teraz uvedomujem, že nie všetky budú správne, no aspoň tá snaha, považovať ich za také a neskôr sa z tých zlých aj ponaučiť. Priala by som si zdravie a dobrosrdečnosť, ďalej lásku (darovanú i prijímanú) - rodinnú, tú k Bohu, i priateľskú. A ešte niečo! To čaro, ktoré mi nedovolí váhať v rozhodnutiach. Aby som nepokladala nič za samozrejmosť, a vážila si všetko, čo ďalšie dni prinesú.
PS: Keďže nechcem dávať tie otrepané obrázky so šampanským alebo ohňostrojom, pripájam svoju fotku zo včerajších Tatier.
Všetko dobré!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára